Rozhovor s Viki Voržáčkovou

Dnes som si na rozhovor prizval Malačanku, ktorá v posledných rokoch hrávala za Stupavu, ale momentálne je hráčkou Šale. Je pravidelnou účastníčkou juniorských reprezentačných zrazov, ale zahrala si už aj za seniorský výber žien. Ak stále neviete a hádate a neprečítali ste si nadpis tak vám to uľahčím, jedná sa o talentovanú brankárku, Viki Voržáčkovú.

Ahoj Viki ako sa máš, ako zvládaš pandémiu a ako ide škola?

Ahoj, mám sa veľmi dobre, čo sa týka terajšej situácie, tak to nie je určite ľahké. Preto sa snažím vo všetkom hľadať to pozitívne. Takým prístupom všetko ide jednoduchšie. V škole to je všelijaké, pomaly ani neviem, že chodím ešte do školy 😄. Som už prijatá aj na vysokú školu na STU - Fakultu architektúry. Takže som viac-menej v tomto školskom roku za vodou.

Momentálne hrávaš za ženský tím v Šali kam si prestúpila zo Stupavy, ako sa ti páči kolektív a ako sa vám darí v lige?

Ak sa nemýlim, tak sa nachádzame na 6.mieste v tabuľke. Nevyšlo nám pár zápasov, ktoré sme prehrali malým rozdielom, čo nás samozrejme mrzelo. Čaká nás play-off s Dunajskou, na ktorý sa poctivo pripravujeme. Keď sa bavíme o kolektíve, tak pre mňa to bol jeden z rozhodujúcich faktorov, prečo som si vybrala tento klub z pomedzi ostatných klubov (ponúk čo som mala). Tak isto ako kvalitný trénerský tím. Dievčatá ma prijali medzi seba a cítim sa tam veľmi dobre.

Okrem toho teda, že hrávaš za Šaľu si aj pravidelnou účastníčkou reprezentačných zrazov. Dokonca sa momentálne nachádzaš na Juniorskom zraze v Galante. Máš za sebou nespočetne veľa zápasov v reprezentačnom drese, skús nám popísať aký to je pocit nastupovať a trénovať za reprezentáciu?

Fúúha, neviem či sa dá ten pocit nejako dobre opísať. Na úplných začiatkoch to bol pre mňa veľký stres ísť do reprezentácie. Pre hráčov to je česť a odmena, hoci som na to prišla až neskôr. Po nejakom čase už zo mňa stres opadol. Ako baby sme si spravili výborný kolektív. Spolu s realizačným tímom sme zapadli medzi seba veľmi dobre. Zažila som aj Majstrovstvá Európy, jeden z najlepších hádzanárskych zážitkov na ktorý budem rada spomínať. Bola to zodpovednosť, lebo sme mali cieľ sa udržať v A skupine, čo sa nám aj podarilo.

Doplňujúca otázka k reprezentácii, ty si vlastne dostala šancu už aj v ženskej reprezentácii na prípravných zápasoch. Určite to bola veľká skúsenosť skús nám popísať aký rozdiel je medzi juniorskou a ženskou reprezentáciou?

Keď som dostala pozvánku do seniorskej reprezentácie, tak som bola "vyklepaná ako rízek", bola to pre mňa veľká pocta, ale mala som pred tým rešpekt. Skúsenosť to bola obrovská. Pamätám si ako mi všetci gratulovali a ako som každému vravela ako sa bojím ísť do ženskej kategórie. Rozdiel by som povedala, že nie je nejaký veľký. Možno skúsenosti hráčok. Predsa len v tej seniorskej reprezentácii, sú hráčky, ktoré hrali v zahraničí, alebo ešte aj stále hrajú a tam ten rozdiel vidieť.

Tým teda, že bývaš v Malackách to máš celkom ďaleko do Šale a predpokladám, že trénuješ aj individuálne. Skús nám nejako stručne priblížiť tvoj hádzanársky týždeň, koľkokrát máš tréningy a kde?

Väčšinu času dochádzam na tréningy, ale Šaľa mi poskytla aj byt, kde zostanem vždy keď potrebujem. Čo sa týka tréningov tak individuálne samozrejme trénujem ak mám pocit že mam ešte energiu a silu, vždy mi tak dobre padne sa doraziť a potom ísť spať s dobrým pocitom. Rada idem behať, do posilňovne, alebo si zacvičím doma. V Šali mame 5 tréningov poobede a 2 ráno ak nemáme cez pracovný týždeň zápas.

Máš ešte nejaké hádzanárske ambície alebo sny, ktoré by si si určite chcela splniť?

Samozrejme ako každý športovec, ktorý miluje svoj šport, mám sny aj ambície. Rada by som hrala Ligu majstrov a zažila aj finále. Ostatne sny si radšej nechám ešte pre seba.😄

Čo by si odkázala všetkým dievčatám, ktoré rozmýšľajú, že by chceli začať hrať hádzanú, alebo hrajú a nemajú dostatok motivácie pokračovať?

Mne osobne hádzaná dala veľmi veľa. Zážitky, skúsenosti, kamarátstva a aj som navštívila rôzne krajiny. Myslím si že hádzaná ma spravila takým človekom akým som dnes. Mám viac disciplíny ako väčšina ľudí. Viem zatnúť zuby ak sa nedarí a ísť si za svojim cieľom. Naučila ma komunikovať s ľuďmi, fungovať v kolektíve a hľadať kompromisy. Vždy som sa bála robiť chyby, ale hádzaná a tréneri ma naučili, že inak sa neposuniete ďalej. Ako ľudia nie sme dokonalí. V hádzanej sa chyby budú robiť vždy, ale vyhrá ten kto ich spraví menej. To je to čo robí hádzanú krásnym športom❤️

Viki ja ti ďakujem veľmi pekne za rozhovor a držíme ti palce aj naďalej! 

Aj ja ďakujem 

Vypracoval a uverejnil : Ján Janoštiak